Bol to adrenalín a napätie! Ale hlavne veľká nádej, že sa počasie zlepší a premiéra sa predsa uskutoční. A to nie hocijaká premiéra, ale ambiciózna open-air produkcia na motívy filmu Vinnteou. Zvlášť fanúšikom, ktorí prišli v tú sobotu 18. júla zďaleka, to vôbec nebolo jedno, či sa brána do amfiteátra v pieskovcovom lome Western City Boskovice napokon otvorí.
Kto to riskol a dostavil sa so vstupenkou v ruke na Main Street, určite neoľutoval. Odmenou za jeho odvahu mu bol jedinečný zážitok perfektne pripraveného podujatia.
Český expert na mayovky Honza Koten sa pre oficiálnu stránku westernového mestečka vyjadril: „Není co dodat. Nádherné představení, které ve mně vyvolalo stejné emoce, jako film kdysi, před téměř pětapadesáti lety.“
Čo sa ešte k tomu vôbec dá napísať? Azda len podčiarknuť zopár fanúškovských postrehov a posvietiť si na niektoré aspekty.
Tak to bolo stopercetné. Príjemne vyvážený zvuk hudby a hlasov hercov dovoľovali divákovi sústrediť sa na príbeh samotný, nič nerušilo pozornosť. Potešili technické efekty – vodopád, poľovačka na bizóny, pohyblivé steny puebla... Netreba všetko vysvetľovať do detailov, aby potenciálni noví diváci mali tiež svoj moment prekvapenia. Vydarená demolačná jazda lokomotívy zožala uznanlivý potlesk publika. Kostýmy, výprava, styling, choreografie súbojov a kaskadérske kúsky pohladili oko diváka a prebudili spomienky na filmovú verziu – to všetko si zaslúži veľký aplauz.
Prírodný areál je jedinečné prostredie, do ktorého je príbeh zasadený. Treba určite oceniť, ako tvorcovia dokázali rozložiť jednotlivé časti filmových lokácií do priestorov kameňolomu. Využitý bol každý kút a hudba samotná divákom naznačovala, kam majú v danom okamihu upriamiť svoju pozornosť. Svoj hudobný motív mal saloon, apačské pueblo aj táborisko Kiowov.
Na divadelných súťažiach sa vždy získavajú body za to, nakoľko sú herci schopní pokryť plochu javiska. Tak tu by počet bodov dosiahol vysoký stupeň.
Physicality – tak to volajú v anglicky hovoriacom hereckom prostredí: ako dokáže herec svojím telom – bez textu – vyjadriť povahu postavy a jej momentálne rozpoloženie. A práve na tejto „fyzikalite“ stojí a padá postava Vinnetoua. Skvele to vždy zvládal pán Brice a nesklamal ani boskovický mladý náčelník Michal Bednář. Vynikajúci jazdec – so svojím koníkom bol jedna duša, po svahu kameňolomu sa štveral ako puma americká a predsa bola v jeho pohyboch dôstojnosť a gracióznosť. Tá vynikla najmä v nemej pietnej scéne – pri odvážaní mŕtveho tela Čierneho Orla, alebo pri pohrebe Bieleho Otca Klekí-petra (Luboš Kramařík). Keď však Vinnetou dostal slovo – to malo svoju silu. Jeho hlas sa „primerane indiánsky odmerane“ chvel emóciami – divák mohol cítiť jeho hnev, sklamanie, horkosť aj dôveru. Palec hore!
A aby pochvaly nedostal len hlavný hrdina, čo tak udeliť zopár ocenení aj ostatným? Cenu za najlepší kontakt s publikom si zaslúži skvele-slizký záporák Mr. Santer (Stanislav Fiala). Oskara za mimoriadne nasadenie prevezme Inču-čuna (Tomáš Tvrdík), ktorý sa neváhal v zápolení s Old Shatterhandom ponoriť celý do Rio Pecos a následne sa vyváľať po okolitom blate. Cena za dokonalé napodobnenie svojej filmovej predlohy patrí Samovi Hawkensovi (Marián Furdek). Najväčší zabávač bol Tuff-Tuff z „Ooooxford tájmz“ (Jiří Zaťko). Za fešáka bol Old Shatterhand (Martin Veselý). Aj za neohrozeného hrdinu, samozrejme. Hlavnými kráskami predstavenia boli Bella (Lucie Doležalová), Nšo-či (Natálie Nováková) a Myší Ocásek (Hanka Tesařová).
A v neposlednom rade sa o skvelú atmosféru na javisku zaslúžili nádherné a parádne zvládnuté kone, bez ktorých sa svet Karla Maya nemôže zaobísť.
Matka príroda si nenechala ujsť takú jedinečnú možnosť a tiež zohrala svoju dôležitú úlohu v deji. Prišlo to, keď atmosféra príbehu začala hustnúť: Old Shatterhand ako zajatec v pueble prežíval frustráciu z toho, že mu Vinnetou neverí, že si želá jeho smrť – napriek tomu, že práve on zachránil náčelníkovi život. Ako inak by sa dala vyjadriť taká skľúčenosť, ak nie dažďom? Tak sa spustila výdatná spŕška a v publiku v momente vykukli dáždniky a pršiplášte. (Diváci proste neboli žiadne bábovky!) Na javisku ale všetko pokračovalo, ako by sa nič nedialo! Po všetkých peripetiách a zápasoch – vo chvíli, keď Nšo-či docvlálala do tábora s radostnou správou, že našla dôkaz o pravdovravnosti Old Shatterhanda – nad kameňolomom zažiarilo slnko; a dážď skončil, akoby uťalo. Tomu sa hovorí veľkolepé predstavenie – keď sa do príbehu zapojí aj počasie! Alebo to treba nazvať termínom zo cinema-city kinosál: 4DX produkcia? :-D
Pri projekciách filmových mayoviek sme zvyknutí na uvoľnenú veselú atmosféru. Publíkum v boskovickom amfiteátri sa však javilo predovšetkým sústredene a disciplinovane. V niektorých úvodných scénach by sa aj hodil potlesk – ale namiesto neho bolo vidno len mobily vo zvislej polohe pred tvárami divákov: foťáky a kamery boli v plnom švungu. Dalo by sa povedať, že to je novodobá miléniová forma aplauzu – že niečo je tak zaujímavé, že je to hodné fotky či videjka. ;-) Postupne sa však diváci začali viac zapájať – určite aj zásluhou zábavného Tuff-Tuffa, Sama Hawkensa, prirodzených konských vstupov a profi efektov, akým bola napríklad aj tá spomínaná lokomotíva.
Od úvodnej znelky až po finálnu standing ovation sa odohral veľký príbeh o priateľstve a statočnosti: herci aj diváci si prešli spoločne cez slnko i dážď a na konci zažiarili úsmevy na oboch stranách kameňolomu. Oproti filmu - toto je veľký rozdiel – každé predstavenie bude originálne, bude mať svoje neopakovateľné momenty. A tie už čakajú na ďalších nových divákov až do 16. augusta – jestli se nepletu!
Apanači
P.S. A teraz aj niečo osobné: ďakujeme organizátorom predstavenia, že nám týmto spôsobom pripravili podmienky pre neoficiálne stretnutie priateľov KM z tohto webu – bolo to veľmi fajn môcť sa vidieť po dvoch rokoch! :-)
Apanači - zveřejněno 20. 7. 2020