Knižná predloha k filmu "Cez divoký Kurdistan" (1965)

Podľa knihy Michaela Petzela "Die Orientfilme": Der Schut, Durchs wilde Kurdistan a Im Reiche des silbernen Löven je film natočený na motívy prvých dvoch dielov cyklu "V tieni padišaha".

Dobrodružný román Karla Maya "Púšťou" preložila Tessa Žabkayová v roku 1969 z nemeckého vydania "Karl Mays Gesammelte Werke, Band 1 - Durch die Wüste" (Karl-May-Verlag, Radebeul bei Dresden). V slovenskom vydavateľstve "Slovenský spisovateľ" má 373 strán. Obsahuje niekedy dobré, inokedy podpriemerné ilustrácie Ľudovíta Ilečka. Mám aj úžasné ilustrácie Gustava Kruma.

Dobrodružný román Karla Maya "Cez divý Kurdistan" preložil Dr. Vladimír Žabkay v roku 1969 z nemeckého vydania "Karl Mays Gesammelte Werke, Band 2 - Durch wilde Kurdistan" (Karl-May-Verlag, Radebeul bei Dresden). V slovenskom vydavateľstve "Slovenský spisovateľ" má 369 strán. Obsahuje niekedy dobré, inokedy podpriemerné ilustrácie Ľudovíta Ilečka.

Okrem toho ešte dobrodružný román Karla Maya "Divokým Kurdistánem", ktorý preložil Tomáš Glückauf v rokoch 1971 a 1992 z nemeckého originálu "Durchs wilde Kurdistan", sebrané spisy, svazek 2, Karl-May-Verlag, Bamberg 1951. V českom vydavateľstve "OLYMPIA" má 313 strán. Obsahuje úžasné ilustrácie Gustava Kruma.

Úvod

Film obsahuje niekoľko scén z hore uvedených románov, spracovanie je však v niektorých prípadoch horšie. Niektorým postavám bol výrazne pridaný čas: Ingdža (Perla) - má len malú úlohu v závere románu "Cez divý Kurdistan", keď zavedie Karu ben Nemsiho k "Duchovi Jaskyne" Mara Durimeh. V knihe sa vôbec nevyskytujú Archie (je to opäť trápne), Benda, padišah, tanečnice, bašibozuk Ifra je len v knihe, pes Dojan (sokol) je v knihe chrt (slogi, tazi), ale vo filme nemecký ovčiak. A to už ani nehovorím o absolútne sa nehodiacej a nezmyselnej scéne s balónom... Syn Mohameda Emina sa v románoch volá Ahmad el Khandur, ale vo filme Ahmed el Corda. Lord David Lindsay je v knihách síce čudák, ktorý hľadá fowlingbully, ale vie si zastať úlohu po boku Kara ben Nemsiho alebo Halefa, vo filme je to však len neschopná figúrka, ktorá nevie nič iné, len robiť problémy - opäť raz chabý pokus dostať do filmu humor, zase nepodarený. Vo filme hľadá archu Noemovu. Ďalšia vec, ktorá sa mi nepozdáva je oblečenie Kara ben Nemsiho. Kostým mal byť podľa ilustrácií Gustava Kruma, alebo podľa filmu "Púšťou" z roku 1936, to by bolo niečo. Ešte jeho výzor z filmu Šut by som bral, ale toto nebolo vhodné. Podobne kôň Rih, v knihách je čierny, celé zle. Tieto dva filmy, teda "Cez divý Kurdistan" a pokračovanie V ríši Strieborného leva by sa boli dali pokojne natočiť v presnom poradí, ako boli napísané v knihách "Púšťou" a "Cez divý Kurdistan", tam nevidím žiaden problém, teda okrem hromadných scén u Džezidov, 1500 Turkov a 6000 obrancov, to by museli byť vhodne umiestnené kamery, prečo zase toto? Filmy "Cez divý Kurdistan" a "V ríši Strieborného leva" boli natáčané spoločne, aby sa ušetrilo na nákladoch, ale následne to viedlo k viacerým súdnym sporom, napr. aj s Lexom Barkerom.

Začiatok

Kniha "Púšťou": Len rozprávanie, ako bol zatknutý Ahmad el Khandur, syn šejka Hadedinov Mohameda Emina. Ten bol vyslaný ako posol k miestodržiteľovi - pašovi k jednaniu. Vierolomný paša ho dal zajať a uväzniť do väzenia v Amadiji (teda nie v Buruscu) bez dôvodu, len aby Hadedinov pokoril a neskôr zlikvidoval. Šejk Hadedinov sa to dozvedel od troch Džezidov, ktorých oslobodil Kara ben Nemsi na ostrove u Abe Hamedov. Bujuruldu (odporúčajúcu listinu) od padišaha dostáva tiež len z rozprávania. Do tábora Hadedinov sa Kara ben Nemsi, lord Lindsay a jeho dvaja sluhovia dostanú po stretnutí s piatimi Hadedinmi na púšti, šejk Mohamed Emin ich najskôr prijal veľmi chladne. Neskôr, keď porozprával o svojich dobrodružstvách na lodi, v Mekke, u Ateibehov a smrti Abú Seifa (Otca Šable), ktorého zabil nožom Halef, ktorý za to dostal za ženu 15 ročnú Hanneh, vnučku šejka Ateibehov Maleka, ktorú mal podľa zmluvy po návšteve Mekky vrátiť. Ľady sa prelomili a zrazu sa stali vzácnymi hosťami.

Film: Ahmed el Corda (Gustavo Rojo), syn šejka Hadedinov, sa snaží brániť studňu Hadedinov proti machredžovi z Mosulu (Djordje Nenadovič), ale proti presile nemá šancu, podľahne. Kara ben Nemsi je u padišaha, predstavia sa mu tanečnice a od neho dostane ferman (odporúčajúcu listinu). Potom zavíta do tábora Hadedinov a zvíta sa s Halefom (Ralf Wolter) a jeho ženou Hanneh (Maite Matalonga) a šiestimi deťmi (v knihe má Halef len jedného syna). Prichádza aj šejk Mohamed Emin (Charles Fawcett), aby požiadal Karu ben Nemsiho o pomoc pri oslobodení jeho syna, zároveň mu daroval koňa, Rihovho syna, ktorý je svetlý, pretože Rih zahynul na konci filmu Šut. Ten bol však natočený skôr, preto tá nelogickosť. Cestou ich prepadli siedmi Džezidi, ale trojica si poradila a násilníkov sa zmocnila. Scény s Lindsayom a jeho sluhom ani nebudem spomínať, pretože sa jedná všetko o hlúposti a s románmi nemajú nič spoločné.

U Džezidov

Kniha "Púšťou": Celkom sú vynechané scény, keď Kara ben Nemsi a hadži Halef Omar... našli vo Vadi Tarfaui mŕtveho Paula Galingrého, oslobodili Zenicu, pomohli Hadedinom proti trom arabským kmeňom, ktorí ich chceli prepadnúť, ukradnúť im stáda a celý kmeň vyvraždiť. Iné scény sa dostali do filmu "V ríši Strieborného leva", k tomu sa ešte dostanem. Cestou do Amadije, kde väznia Ahmada el Khandura, prišli k Džezidom, kde boli šejkom Ali bejom veľmi dobre prijatí a zároveň ho upozornili, že ich chcú Turci prepadnúť počas ich veľkej náboženskej slávnosti.

Kniha "Cez divý Kurdistan": Kara ben Nemsi vymyslel plán, ako sa brániť, zmocnil sa diel tureckých vojakov a neskôr ich použil proti nim. Zoznámili sa aj so svätcom Pir Kamekom. Turci prišli prepadnúť Džezidov, ale plán Kara ben Nemsiho bol dobrý a poslúžili aj ukoristené delá - machredž z Mosulu bol veľmi nepríjemne prekvapený. Vyzval Karu ben Nemsiho, aby zišiel z plochej strechy a prišiel s ním vyjednávať dole, to Kara aj urobil. Jednal s plukovníkom Omarom Ahmedom a vedľa neho bol machredž z Mosulu. Medzitým Džezidi odstreľovali Turkov z diel, bolo dosť mŕtvych a ranených, Kara využil zmätku a vrátil sa do domu a na strechu. Keď Omar Ahmed zastrelil rukojemníka, zjavil sa na scéne Pir Kamek, zapálil hranicu , zdrapol plukovníka a spolu s ním skočil do plameňov. Prinútili agresorov ku kapitulácii, zajali machredža aj jeho dôstojníka, ktorý porušil pravidlá kapitulácie a prinútili Turkov, aby odovzdali zbrane. Pochovali Pira Kameka a vyslali poslov k vierolomnému pašovi, ktorý chystal ďalšiu zákernosť, zajali aj jeho a prinútili ho, aby pristúpil na všetky podmienky Džezidov.

Film: Pri oslobodzovaní lorda Lindsaya (Dieter Borsche - vl. m. Albert Eugen Rollomann) a jeho sluhu Archieho (Chris Howland) sa zmocnili takisto diel Turkov. Tí prišli prepadnúť Džezidov, ale dopadli veľmi zle. Do príbehu je vložené aj mučenie - bičovanie Ahmeda el Cordu cestou do väzenia v Buruscu. Príbeh pokračuje veľmi podrobne podľa knihy, táto časť je nafilmovaná dosť verne. Kara ben Nemsiho, hadžiho Halefa Omara a Mohameda Emina prepadnú siedmi Džezidi, poradia si a dovedú ich k Ali bejovi (Wolfgang Lukschy). Pripravili sa na prepadnutie Turkov. Keď prišli, vyzvali Karu, aby prišiel na jednanie dole. Kara ben Nemsi zišiel zo strechy, aby vyjednával s machredžom z Mosulu a jeho plukovníkom Omarom Ahmedom (Milo Quesada, Francisco Braňa). Potom dal pokyn, aby Turci videli, že sú obkľúčení. Využil ostreľovanie Turkov ich vlastnými delami, vrátil sa na strechu a donútil ich ku kapitulácii. K tomu prispela aj obeť Pira Kameka (José Nieto), ktorý zapálil hranicu a spolu s plukovníkom Omarom Ahmedom, ktorý mu obesil syna (v knihe vyvraždil celú rodinu) do nej skočil. Turci sa po týchto udalostiach vzdali, boli donútení odovzdať zbrane. Ali bej daroval Kara ben Nemsimu nemeckého ovčiaka Dojana. Halef neopatrne prezradil machredžovi, že idú do Burusca.

Amadija (Burusco) a oslobodenie syna Mohameda Emina

Kniha "Cez divý Kurdistan": Počas cesty do Amadije Kara ben Nemsi daroval dcére starostu misurských Kurdov v Spandare náramok, začo dostal psa Dojana. Je tam aj rada, aby mu trikrát napľul do papule, ktorá zaznie aj vo filme. Cestou, aj v Amadiji museli čeliť zákernostiam jedného arnauta, ale zvládli to. V Amadiji sa ubytovali v susediacom dome od väzenia, v ktorom väznili Ahmada el Ghandura, v dome Selina agu - veliteľa pevnosti a väzenia. Kara zachráni jedno dievča zo spárov smrti, ukáže sa, že sa jedná o príbuznú Mara Durimeh. Muteselim je chudobný, ale obohacuje sa, ako môže. Kara použije svoju diplomaciu a dosiahne svoje. V rozhodujúcej chvíli opije tak muteselina, ako aj Selima agu a šejkova syna oslobodí, keď ešte predtým vyhľadali v blízkom okolí bezpečný úkryt v bútľavom strome. Po príchode machredža z Mosulu musí Kara čeliť ďalším útokom, ale zvládne to veľmi dobre. Po predložení listín, že bol machredž zosadený ho zajmú a bude odoslaný do zajatia. Šejkov syn je oslobodený, ale muteselin podozrieva Karu, že mu z väzenia pomohol. Kara však diplomaciou dosiahol svoje a opustil s druhmi Amadiju.

Film: Opitosť sa vo filme preháňa: muteselin (Werner Peters) aj Selin aga (José Maria Caffarel) sú neustále v liehu, hoci podľa knihy to bol len jeden deň. Selin aga bráni Karovi ben Nemsi vstupu do mesta, prebijú sa a Kara ben Nemsi sa preukáže muteselinovi fermanom. Tu sa už dej filmu začína výrazne odlišovať od románov. Balón, zajatie Lindsaya, Ingdži, Archieho a Bendy (Gloria Camera) po dopade balónu. Kara ben Nemsi odovzdal vo väzení na papieri správu Ahmedovi el Cordovi, chystá sa jeho poprava. Machredž s komplicmi vlákali Hadžiho a šejka do zrúcaním a potom aj Karu ben Nemsiho, ten však boj vybojuje a machredž utiekol. Ahmada el Cordu oslobodili spod šibenice. Rýchlo opustili Burusco.

U Chaldejcov

Kniha "Cez divý Kurdistan": Večer zamedzili krádeži koní, jeden Kurd zahynul, sú zajatí, ale keďže je ich náčelníkom bej z Gumri, ktorý je príbuzný starostu zo Spandare, mali šťastie a dostali sa na slobodu. Pri love na medvede ukáže Lindsay, že sa dajú loviť aj inak, ako boli Chaldejci zvyknutí. Lenže zaostanú a znovu sa dostanú do zajatia. Kara nechce opustiť beja z Gumri, lesť sa nepodarí a opäť zajatie. Blíži sa vojsko Kurdov, Kara sa podujme ísť s nimi vyjednávať, ale padne do rúk Nedžir beja, ktorý mier nechce. Je zajatý u starej Madany (Petržlen), kde sa zoznámi s Ingdžou, tá ho zavedie k "Duchovi Jaskyne" Mare Durimeh. Tá všetkých presvedčí, aby uzavreli mier. Kara ben Nemsi dostane za odmenu amulet.

Film: Dej filmu sa už absolútne nepridŕža románov, všetko je vymyslené. Machredž s kumpánmi prepadol našu družinu a Mohameda Emina zastrelili, odsúdili ich na obesenie, ale prišla Ingdža, dcéra Kadir beja a usvedčila machredža, že bol zosadený a je to zločinec. Selim aga to potvrdil, machredž ho zabil. Kara ben Nemsi sa oslobodil a zviedol s machredžom súboj. Zločinec na konci súboja spadol z útesu.

Zhrnutie

Škoda, že aj tieto filmy trpeli neduhami druhej časti diel podľa Karla Maya. Zásahy autorov scenárov boli opäť výrazné, teda dosť ovplyvňovali dej, hoci zásadné scény boli natočené skutočne podľa predlohy - a to dosť verne. Okrem toho ani poradie nebolo zvolené vhodne, "Der Schut" bol natočený prvý, hoci tvorí až záver celého cyklu "V tieni padišaha", preto niekoľko nelogickostí v deji. Prečo tvorcovia vo filme nechali zomrieť šejka Hadedinov, keď v knihe sa mu nič nestalo. Moja domnienka: Charles Fawcett hral aj úlohu Mohameda Emina aj šejka Kadir beja, potrebovali pre neho urobiť priestor. Akoby nestačilo, že tí istí herci hrali rôzne úlohy v rôznych mayovkách, to nebolo veľmi umelecké... Okrem toho tá nezmyselná scéna s balónom, keď ani jeho farba nesúhlasí pri vybaľovaní a potom pri lete. A to už ani nehovorím o tom, že winchestrovka (henryovka?) Kara ben Nemsiho mala nastavenú hlaveň a mohla by strieľať aj za roh, taká bola zahnutá.

Záver

Ani Artur Brauner sa nevyhol hrubým chybám, podobne ako Horst Wendlandt (vl. m. Horst Otto Grigori Gubanov), išlo len o rýchly zisk, na kvalite, zdá sa, nezáležalo. Preto to lanárenie hercov, kríženie termínov, vymýšľanie nových postáv, nahradzovanie osôb, ktoré v dotyčných románoch ani nehrali, len rýchle uvedenie do kín a zhrabnúť zisk. V tomto prípade aj natáčanie dvoch filmov súčasne. Brauner dúfal, že mu to prejde - neprešlo. Hoci film patrí k tým dlhším, veľká zábava to nie je. Teda ani Artur Brauner neurobil dieru do sveta, hoci na začiatku to ako-tak fungovalo. Podľa môjho názoru, jediný jeho film, ktorý bol dobrý, hoci s Karlom Mayom mal pramálo spoločného, bol film "Old Shatterhand". Výborné obsadenie (napr. Guy Madison bol úžasný, ale aj iní herci), akčný dej, skrátka výborný western, s osobami z diel nemeckého spisovateľa, v závere útok na pevnosť... Zároveň aj zaujímavá dĺžka filmu, mám tento film najradšej, hoci predloha vlastne neexistuje, ale povahy postáv zostávajú v predlohe podľa Karla Maya.